Cibuľa DAGMAR

DAGMAR SM (kód 0528) – výnosná poloskorá odroda amerického typu. Vytvára veľké okrúhle cibule s pevnou svetlo bronzovou suknicou a veľmi dobrou skladovateľnosťou. Medzi jej prednosti patrí aj mohutný koreňový systém, ktorý ju predurčuje aj na pestovanie v suchších oblastiach.

Pestovanie cibule z priamych výsevov.

Na pestovanie cibule sú najvhodnejšie stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy v záhrevných polohách a na slnečných stanovištiach. Zatienenie cibuli neprospieva, znižuje výnos kvalitných cibulí. Zaraďujeme ju do druhej až tretej trate s dobrou zásobou živín, s pH minimálne 5,5. Vysievame čo najskôr na jar, aby semená mali dostatok vlahy, do riadkov 30 – 35 cm vzdialených, do hĺbky 2 – 3 cm. V riadku jednotíme podľa potreby na 4 – 5 cm. V priebehu vegetácie venujeme pozornosť kultivácii s cieľom udržať prevzdušnenú štruktúru pôdy. Závlaha je vhodná, ale iba do polovice júla. V uzavretých polohách a vo vlhšom období vyžaduje cibuľa od polovice júna ochranu fungicídmi proti plesni cibuľovej. Zberáme, keď je vňať z polovice rastlín poľahnutá a cibule majú žltohnedú šupku. Dosúšame na záhonoch alebo na roštoch.

Pestovanie cibule zo sadzačky

K tejto technológii pestovania sú vhodné najmä odrody ŠTUTGARTSKÁ, VŠETANA a KARMEN. Na predpestovanie sadzačky vysievame osivo od marca do polovice apríla husto do riadkov. Na 10 m2 potrebujeme približne 100 g osiva. V čase, keď cibuľky dosiahnu silu ceruzky, porast vytrháme a necháme na slnku zatiahnuť. Optimálna teplota na skladovanie je do 5°C. Budúci rok sadzačku vysádzame na záhon skoro z jari tak, aby koniec krčku mierne vyčnieval nad povrch záhonu. Na meter štvorcový vysádzame 100 – 300 g cibuliek v spone 20 x 8–10 cm. Cibule pestované zo sadzačky majú oproti priamo siatym cibuliam horšiu skladovateľnosť, ale podstatne skorší zber.

Pestovanie prezimujúcich odrôd

Ozimné odrody sú zaujímavé najmä na dosiahnutie ranej úrody, pretože dozrievajú ešte skôr ako cibule pestované zo sadzačky. Osivo vysievame od polovice augusta do začiatku septembra (skorý výsev spôsobuje vybiehanie, neskorý potom vymŕzanie nedostatočne vyvinutých rastlín). Po výseve je nutné zabezpečiť dostatok vlahy na vzchádzanie rastlín tak, aby rastliny začali rýchlo rásť a do zamrazu dosiahli hrúbku minimálne 5 mm.